Bezdomovci v Banskej Bystrici a v Českých Budějoviciach v 90- tych rokoch 20. storočia z pohľadu urbánneho geografa ****************************************************************************************** * Tomáš Chorvát ****************************************************************************************** Transformačné pohyby v postsocialistických spoločnostiach zákonite našli odraz aj v zmenác priestorovej štruktúre miest. Nemožno však hovoriť o zásadných zmenách v rozmiestnení obyv postsocialistických mestách, pretože významnejšie zmeny sú obmedzené na relatívne nie veľk obyvateľstva. Na jednej strane došlo k zmene v prípade tých obyvateľov, ktorí vylepšenie s ekonomického postavenia premietli do progresívnej zmeny v kvalite bývania (najpregnantnejš je zmena od bývania na sídlisku k bývaniu v novom rodinnom dome). Na druhej strane existuj obyvateľov, ktorí v priamom či nepriamom súvise s transformačnými zmenami boli prinútení z svojho bývania (presťahovať sa do finančne menej náročného bytu), prípadne o bývanie prišl (bezdomovci). Transformačné obdobie prinieslo viacero tendencií a množstvo kultúrno-ekonomických faktoro na sociálno-ekonomickú a priestorovú štruktúru obyvateľstva. Išlo však o širšie spektrum v dopady na obyvateľstvo môžeme predpokladať, zväčša nepriamo ilustrovať, ale podrobnejšie d zmeny a identifikovať ich v geografickom priestore mesta je obtiažne. Záujem o sociálnu problematiku v rámci výskumu miest nás priviedol k myšlienke, pokúsiť sa situáciu a načrtnúť závery o skupine obyvateľstva, ktorá o bývanie prišla - teda situáciu Keďže je možné analyzovať príčiny bezdomovectva, ako aj zistiť pôvodné miesto trvalého byd podchytených bezdomovcov, pokúsili sme sa identifikovať oblasti postsocialistickej B. Byst Budějovíc s výraznejšími predpokladmi pre bezdomovectvo. Skupinu bezdomovcov je totiž možn za citlivý indikátor problémových oblastí mesta. Analýza priestorového rozmiestnenia pôvod bydlísk bezdomovcov na území mesta a miest ich koncentrácií dovoľuje v širších sociálno-pr súvislostiach rámcovo sa vyjadriť a porovnať situáciu na najnižších stupňoch sociálno-ekon v skúmaných mestách. Takáto analýza je prirodzene podmienená existenciou príslušných dát resp. podkladov, ktorý u tak neurčitej skupiny akou bezdomovci sú, je veľmi náročné. V tomto nám významnú pomoc p pochádzajúce z azylových zariadení pre bezdomovcov. Na príklade Banskej Bystrice a jej pre systému sociálnych stredísk pre bezdomovcov sme si vyskúšali možnosti a úskalia analýzy ta Získané skúsenosti sme potom využili pri analýze bezdomovectva v Českých Budějoviciach, kd podrobnosť získaných dát boli užšie. Podrobnejšie spracovaná problematika bezdomovectva v B. Bystrici má zároveň ambíciu byť ex východisko nášho geografického (priestorového) bádania v tejto oblasti. V našej štúdii naj situáciu v B. Bystrici, potom v Č. Budějoviciach s tým, že zároveň situáciu v obidvoch mes porovnáme. V zhrnutí a závere výsledky analýz zosyntetizujeme, začleníme ich do širších sú vyvodíme základné rozčlenenie bezdomovcov do skupín. Toto rozdelenie je výsledným vyjadren medzi vonkajším charakterom populácie bezdomovcov v B. Bystrici a Č. Budějoviciach v posts období. Ako podklad pre analýzu bezdomovectva v B. Bystrici slúžili dáta z jednotlivých stupňov sy resocializačných stredísk pre bezdomovcov. Dátovú základňu pre analýzu tvorili údaje o mie bydliska 262 klientov sociálnych stredísk, čo je približne 85% z celkového počtu ubytovaný v období január 1998 až jún 2002. Z uvedeného počtu uviedlo miesto trvalého bydliska na úz Bystrica 137 klientov a mimo územia mesta 125 klientov. Celkovo môžeme situáciu v Banskej Bystrici z pohľadu rozmiestnenia pôvodných trvalých bydl bezdomovcov zhodnotiť nasledovne (pozri mapky 1 a 2): Najvyšší počet bezdomovcov pochádzal z najnovších panelových sídlisk, ktoré patria do zóny na počte obyvateľov týchto štvrtí, je však kvôli vysokému počtu obyvateľstva veľmi nízky ( Najvýraznejšiu koncentráciu miest pôvodného trvalého bydliska bezdomovcov sme zaznamenali (morfogeneticky staršie oblasti s tradične vyšším podielom rómskeho obyvateľstva, vrátane jadra) a špeciálne v urbanistickom obvode (UO) Vysielač, kde v analýze podchytení bezdomov 6% tam prihláseného obyvateľstva. Vyvážený stav medzi podielom bezdomovcov a podielom obyvateľov z ich celkového počtu v mes v urbanistických obvodoch so staršou socialistickou sídliskovou (resp. zmiešanou) zástavbo zaradené do zóny 3. V zóne 4, ktorá je tvorená urbanistickými obvodmi s dominantnou priemy a oblasťami pričlenených pôvodne vidieckych obcí podiel bezdomovcov opätovne narastá. Obla neumiestnil miesto svojho trvalého pobytu žiaden bezdomovec tvoriazónu 5. Nachádzame ich v morfologických zónach mesta okrem historického centra. Po porovnaní uvedených skutočností so sociálnou situáciou v Banskej Bystrici môžeme identi hlavné oblasti mesta a dve (tri) hlavné skupiny obyvateľstva, v ktorých sa koncentrujú (pr zdrojom) potenciálni kandidáti na bezdomovectvo: Hlavnú zdrojovú oblasť potenciálnych bezdomovcov tvoria socialistické sídliská, pričom pre že ich podiel na jave bezdomovectva bude narastať. Počas socialistického obdobia sa na síd skoncentrovali veľké masy sociálne heterogénneho obyvateľstva (v B. Bystrici v roku 1991 n žilo 79% obyvateľov mesta). Prehĺbenie sociálnej diferenciácie a polarizácie, ktoré prinie obdobie, našlo odraz vo viacerých smeroch. Na jednej strane sídliská opustili tí obyvateli novej ekonomickej situácii najviac polepšili. Na druhej strane sídliská opustili aj tí jed najrozličnejších dôvodov prestali byť schopní platiť nájomné, čo bolo veľmi často spojené spolužitím (tzv. sociálne neprispôsobiví občania). Sídliská obýva nezanedbateľná skupina obyvateľov, ktorých sociálna situácia sa v priebehu obdobia zhoršila, ale zásluhou regulovaného nájomného sú si zatiaľ schopní bývanie udržať. zhoršení sociálno - ekonomickej situácie mnohí jedinci z tejto skupiny majú veľmi blízko k s platením nájomného a k potenciálnemu bezdomovectvu. Týchto obyvateľov môžeme priradiť ku potenciálnych kandidátov na bezdomovectvo z titulu zlej sociálnej situácie. Vzhľadom na po skupiny, naďalej očakávame najvýraznejší a stúpajúci podiel obyvateľstva z oblasti sídlisk chudoby a teda aj bezdomovectva v slovenských mestách. Sekundárnu zdrojovú oblasť potenciálnych bezdomovcov tvoria staršie štvrte s bytovým fondo kvality s obyvateľstvom nižšieho sociálneho statusu, ktoré je postihnuté predovšetkým neza Predpokladáme, že v priebehu druhej polovice 90-tych rokoch došlo k ukončeniu rastu, dochá dôjde k postupnému znižovaniu podielu týchto štvrtí na jave bezdomovectva. Jedná sa skôr o jednotlivých domov ako o väčšie kompaktné lokality, ktoré nachádzame v zóne 4 (je tvorená obvodmi s dominantnou priemyselnou funkciou a oblasťami pričlenených pôvodne vidieckych ob v zóne 3 (štvrte so staršou socialistickou sídliskovou zástavbou). V týchto lokalitách žij obyvatelia, u ktorých aj menšie zhoršenie sociálnej situácie môže vyvolať potrebu zásadnej aj v oblasti ubytovania. Skupinu takýchto ľudí by sme mohli rovnako nazvať kandidátmi na b titulu zlej sociálnej situácie, len v priemere vekovo starších ako v predchádzajúcom prípa K hlavnej zdrojovej oblasti bezdomovcov do polovice 90-tych rokov patrilo aj historické ja Očakávame, že podiel nových bezdomovcov pôvodne obývajúcich historické jadro mesta v 90-ty klesá. Ja to zapríčinené premiestnenia problémových obyvateľov (potenciálnych bezdomovcov, nasťahovaných rómskych rodín do historických domov v centre) do iných oblastí mesta. Upráz sa v dominantnej miere využívajú na nebytové účely v súlade s trendom revitalizácie a kome atraktívnej oblasti mestského centra. Prirodzene sú aj ďalšie oblasti mesta, v ktorých žije obyvateľstvo s nižším sociálnym stat zhoršovanie sociálneho statusu môže viesť až k bezdomovectvu, závisí aj od toho, ako sa k postaví rodina a okolie. Preto je na jednej strane potrebné zdôrazniť negatívnu úlohu anon nepôvodnosti tam žijúceho obyvateľstva a na druhej strane pozitívnu úlohu, ktorú zohráva ( fungujúca) rodina a miestne väzby pri zabránení vzniku bezdomovectva. To je na prvý pohľad jeden z dôvodov, prečo sa v pôvodne vidieckych oblastiach pričlenenýc kde by mali byť zachované silnejšie príbuzenské väzby, vyskytuje nižší počet bezdomovcov. pohľade však zistíme, že podiel bezdomovcov v týchto oblastiach nie je výrazne odlišný od oblastí mesta (centrum, vnútorné mesto, staršie štvrte rodinných domov - 0,09 - 0,25%), kt bezdomovci ako svoje pôvodné trvalé bydlisko. Pri porovnávaní týchto údajov s údajmi z tra mesta však musíme zobrať do úvahy nízky počet obyvateľov pôvodne vidieckych oblastí, z kto každá mala a má v rámci svojho katastra lokalitu, kde sa sústreďujú sociálne slabší občani Rómovia). To by na jednej strane malo prispievať k vyššiemu podielu bezdomovcov, na druhej vypuklá úroveň tohto podielu svedčí o istej „ochrannej" funkcii pôvodne vidieckych spoloče vidiecke spoločenstvá potenciálne vyšší podiel bezdomovcov miestnymi väzbami absorbujú ale jav menej viditeľným. Osobitnú skupinu obyvateľstva výrazne ohrozenú bezdomovectvom predstavujú rómski obyvateli sa vyskytujú (vyskytovali) v obidvoch spomínaných oblastiach (novšie sídliská, staršie rez priemyselná periféria), plus v oblastiach špecifického rómskeho bývania v „kolóniách" (tie predovšetkým na okrajoch pričlenených obcí). Na základe Analýzy stavu rómskych rodín vo vy lokalitách mesta Banská Bystrica (Analýza ...,1996 ) môžeme identifikovať lokality bývania ako aj jeho typy. Z pohľadu typov bývania rómskych rodín analýza uvádza bývanie na sídlisk rodinných domoch, v bývalých internátoch a ubytovniach a v svojrázne obývaných príbytkoch Mimo sídliskovej zástavby, kde sa rómski obyvatelia nachádzajú (nachádzali) rozptýlení med obyvateľstvom, bolo v analýze identifikovaných 7 lokalít mesta s výskytom rómskych rodín s 511 obyvateľov rómskeho pôvodu. Z týchto 7 lokalít sa jedna nachádzala v historickom jadre Rómov, po dve lokality v oblasti vnútornej priemyselnej periférie (279 Rómov), dve v oblas obcí (34 Rómov) a po jednej lokalite na okraji sídliskového UO Sásová II - 42 Rómov a v UO Rómov, ktorý môžeme charakterizovať ako prechod medzi vnútornou a vonkajšou „prírodnou per ------------------------------------------------------------------------------------------ Analýza problematiky bezdomovectva v Českých Budějoviciach je zložitejšia. Systém zariaden (azylové domy) je tu síce rozvinutý, ale je prevádzkovaný rozličnými organizáciami s rozli práce i podrobnosti evidencie. Preto tak podrobná analýza situácie ako v B. Bystrici nie j Navyše ako bude uvedené ďalej, priestorová distribúcia pôvodu bezdomovcov v Č. Budějovicia špecifická a nie je v nej možné vypozorovať také zrejmé členenie ako v B. Bystrici. Z uved budeme musieť vystačiť pri analýze viac s expertnými odhadmi ako s exaktnými vyjadreniami. analýza situácie v Č. Budějoviciach spojená s priamym porovnaním so situáciou v B. Bystric Základnú otázku, v ktorom zo skúmaných miest je počet bezdomovcov vyšší nie je možné jedno rečou čísel. Ak porovnáme expertné odhady sociálnych pracovníkov výnde nám, že v Č. Budějo bezdomovcov jednoznačne viac. V B. Bystrici sa počet bezdomovcov odhaduje na cca 150 jedin vrátane migrujúcich bezdomovcov), v Č. Budějoviciach na cca 300 (vrátane migrujúcich bezdo k počtu obyvateľov pripadá na 1000 obyvateľov B. Bystrice 1,8 - 2,3 bezdomovca, na 1000 ob Budějovíc cca 3,1. Tieto údaje bez bližšieho objasnenia hovoria jednoznačne o tom, že v Č. mala byť otázka bezdomovectva podstatne vypuklejšia. V skutočnosti rozdiel nie je taký výr čísla, resp. zásluhou zreteľne odlišných charakteristík skupiny bezdomovcov v Č. Budějovic Bystrici sa uvedené čísla dostávajú do iného svetla. V prvom rade za zreteľne vyšší počet bezdomovcov v Č. Budějoviciach (absolútny i relatívny skutočnosť, že významnú časť v tomto meste tvoria tranzitný bezdomovci, zatiaľ čo v B. Bys početnosť takejto kategórie bezdomovcov zreteľne nižšia. Obe skúmané mestá sa líšia aj z p atraktivity pre tranzitných bezdomovcov. Č. Budějovice sa ako najväčšie mesto v južných Če zastávkou pred cestou za hranice, či pri migrácii po Českej republike, takže medzi bezdomo vyskytujú aj zástupcovia vzdialenejších okresov, či exotických krajín. B. Bystrica taktiež láka bezdomovcov zo širšieho okolia, ale z iného dôvodu. Tým je na slo prepracovaný systém zariadení pre bezdomovcov. Tieto zariadenia prevádzkuje Slovenský Červ zo svojho štatútu nemôže odmietnuť pomoc nikomu. Preto sa mnoho bezdomovcov pôvodom z rozl Slovenskej republiky snaží získať miesto v týchto zariadeniach a to nielen na pár nocí. Z pohľadu pôvodnej územnej príslušnosti (pôvodného trvalého bydliska) bezdomovcov v skúman nachádzame tieto rozdiely: Prvým je rozdiel v počte cudzincov medzi bezdomovcami. Napríkla mali cudzinci v Č. Budějoviciach 10% podiel, zatiaľ čo v B. Bystrici nebol už po viac roko ani jeden (tranzitný) cudzinec. Druhým rozdielom je vyššie zastúpenie bezdomovcov s pôvodn trvalého bydliska v meste samotnom či priľahlom okrese v prípade B. Bystrice ako v prípade (58,7% ku 43,5%). Z pohľadu podielu bezdomovcov, ktorí pochádzajú z ostatných okresov prís je situácia až taká rozdielna (ČB - 46,5%, BB - 41,3%). V skúmaných mestách nachádzame aj rozdiely v štruktúre bezdomovcov podľa pohlavia, ako aj bezdomovcov rómskej národnosti. V B. Bystrici podiel žien dosahuje takmer 27%, v Č. Budějo možné odhadovať okolo 20%. V Č. Budějoviciach sa odhaduje podiel bezdomovcov rómskeho pôvo jednu tretinu, v B. Bystrici sa tento podiel pohybuje okolo 50%. Tieto diferencie sa odraz rodinnej štruktúre bezdomovcov a súhrnne poukazujú na rozdielny charakter (štruktúru) bezd Budějoviciach a v B. Bystrici. Rodinná štruktúra bezdomovcov v B. Bystrici (štruktúra podľa partnerského spolužitia) sa j rozvinutá a pevnejšia. Významnú úlohu v tomto smere zohráva to, že v B. Bystrici sú pre vz partnerských vzťahov v sociálnych strediskách vytvorené lepšie podmienky, zatiaľ čo v Č. B pracujú všetky azylové zariadenia oddelene pre mužov a ženy. Kvalitatívny rozdiel však vid charaktere bezdomovectva v skúmaných mestách. V B. Bystrici je medzi bezdomovcami viac ľud významnú úlohu pri upadnutí do stavu bezdomovectva zohrali sociálno-ekonomické podmienky r zvýšenej pomoci zo strany štátu (hlavne u rómskych rodín), ako tomu bolo v Č. Budějoviciac Bystrici ocitlo v azylovom zariadení viac párov i kompletných rodín a menej osamotených je naznačujú, že v Č. Budějoviciach sa vyskytuje viac jedincov, ktorí prijali bezdomovectvo t štýl, či ako prechodný stav pri ceste za lepšími podmienkami (utečenci, azylanti; medzi ni mladí, osamelí muži). Typicky môžeme charakterizovať skupinu bezdomovcov v skúmaných mestách vo vzájomnom porovn Českobudějovickí bezdomovci sú oproti banskobystrickým bezdomovcom v priemere v tomto post kratšiu dobu, viac medzi nimi prevládajú muži, je tu vyšší podiel tranzitných bezdomovcov, prevažujúcej miere muži. Banskobystrickí bezdomovci sú v priemere v tomto postavení dlhšiu dobu, je medzi nimi väčš vyšší podiel žien, manželských či družských párov ako v Č. Budějoviciach. Uvedené konštatovania sa odrážajú v priestore skúmaných miest nasledovným spôsobom: V B. B sme identifikovali päť zón v rámci mesta, v ktorých sa koncentrovali miesta pôvodného trva podchytených bezdomovcov. Priestorovú situáciu z pohľadu zdrojových oblastí bezdomovectva charakterizuje dominancia zóny najnovších, panelových, socialistických sídlisk, doplnená o staršie oblasti s najvýraznejším zastúpením rómskych obyvateľov. Najnižšie zastúpenie bezd nachádzame jednak v najprestížnejších oblastiach mesta a na druhom mieste sú to oblasti st socialistických sídlisk. V Č. Budějoviciach je to s priestorovou identifikáciou rozmiestnenia pôvodných trvalých by zložitejšie. Prakticky jedinú závažnejšiu indíciu pre takúto lokalizáciu predstavujú miest rómskych obyvateľov. Rómovia sú najväčšou a najhomogénnejšou skupinou v rámci komunity bez v českých i slovenských mestách, preto ich rozmiestneniu v skúmaných mestách venujeme pozo Box. 1 Porovnanie priestorového rozmiestnenia rómskych obyvateľov v B. Bystrici a Č. Buděj Priestorové rozmiestnenie rómskych obyvateľov v obidvoch mestách je značne rozdielne. Zati populácie českobudějovických Rómov žilo v 3 UO nachádzajúcich sa v historickom jadre a vo (v týchto UO majú Rómovia aj najvyšší podiel na obyvateľstve spomedzi všetkých UO), v B. B prvých troch UO podľa počtu Rómov žilo len 34% z celkovej populácie Rómov v meste a tieto na panelových sídliskách (takže podiel rómskeho obyvateľstva je tu nízky). Rozdiel je teda lokalizácii ťažiskovej koncentrácie Rómov a v rozdielnej miere koncentrácie Rómov v tomto Ináč povedané v Č. Budějoviciach sú Rómovia predovšetkým koncentrovaní do niekoľkých UO a a v oblasti vnútorného mesta, zatiaľ čo v B. Bystrici je rozmiestnenie rómskeho obyvateľst rovnomernejšie a ich najvýraznejšie počty sa s jednou výnimkou vyskytujú v lokalitách pane Poradie hlavných oblastí koncentrácie Rómov v skúmaných mestách sú prehodené - Č. Budějovi mesto, centrum mesta, sídliská; Banská Bystrica: sídliská, vnútorná periféria, centrum mes konštatovania názorne ilustruje nasledovná tabuľka: Tab. Porovnanie 10 UO s najvyšším počtom rómskeho obyvateľstva v B. Bystrici a v Č. Budějo UO B. Bystrice Ob PO Róm PRUO PRM KP UO Č. Bud 1 Sásová II (S) 8511 10 93 1,1 15 14,5 Na sadech 2 Rudlová II (S) 10865 12,8 65 0,6 10 24,6 Za polikl 3 Mládežnická (S) 3741 4,4 61 1,6 9,5 34,2 ČB - stře 4 Mesto-východ 236 0,3 58 24,6 9 43,2 U Pekáren 5 Histor. jadro 3123 3,7 56 1,8 8,7 52 Sídliště 6 Podlavice 4170 4,9 53 1,3 8,3 60,2 Sídliště 7 Sásová I 5180 6,1 40 0,8 6,2 66,5 Brněn. Př 8 Stará Fončorda 2887 3,4 33 1,1 5,1 71,6 U Matice 9 Sídlisko SNP 4249 5 32 0,8 5 76,6 Č. Dvory- 10 Uhlisko 3429 4 24 0,7 3,7 80,3 Pětidomí Spolu: 46391 54,6 515 80,3 Spolu: Vysvetlivky: OB - počet obyvateľov (1991), PO - podiel počtu obyvateľov UO na populácii me - počet Rómov, PRUO - podiel rómskeho obyvateľstva na počte obyvateľov UO (%), PRM - podie obyvateľstva v UO z celkového počtu Rómov v meste (%), KP - kumulatívne percentá PRM (%), Zdroj: SLDB 1991. Územie mesta Č. Budějovice teda nie je možné tak jednoznačne rozdeliť do zón podľa pôvodu v prípade B. Bystrice. Skôr môžeme lokalizovať územia, v ktorých dochádza k zmene v sociál štruktúre. Najvýznamnejší príklad územia, v ktorom dochádza k transformácii sociálno-priestorovej štr predstavuje časť vnútorného mesta na sever od historického jadra. Tu dochádza k najvýrazne a to zásluhou premiestňovania predovšetkým rómskeho obyvateľstva z tejto oblasti. Táto zme korešponduje s problematikou bezdomovcov - významná časť klientov azylových zariadení poch loakality. Najvýraznejšia koncentrácia (podiel i absolútny počet) rómskych obyvateľov sa ešte na zači rokov 20. storočia nachádzal v urbanistických obvodoch na sever od historického jadra (UO poliklinikou, ČB - stred, U Pekárenské). Oblasť okolo Palackého námestia (na rozmedzí UO N poliklinikou, U Pekárenské) vošla do povedomia obyvateľov Č. Budějovíc ako miesto sústrede rómskeho obyvateľstva, oblasť so zdevastovaným domovým fondom a „najnebezpečnejšia" oblasť náhodou získala slangové pomenovanie Bronx. Táto lokalita v pomerne malej vzdialenosti od centra mesta prechádza po r. 1990 transformá Nachádza sa tu väčšinou nízkopodlažná súvislá zástavba bytových a rodinných domov vystavan 19-20.storočia, z ktorej veľká časť bola na konci socialistickej éry v zlom fyzickom stave tejto lokalite, ktoré pôvodne patrili do majetku mesta, bola vrátená v reštitúcii pôvodným Veľká časť domov patrila do majetku mesta a bolo ich možné rekonštruovať až po premiestnen väčšinou rómskych obyvateľov. Týmto boli ako náhrada za byty najnižších kategórií v uveden ponúknuté byty I. kategórie na Sídlisku Máj, čo väčšina z nich aj využila. Len v minime pr v tejto oblasti rómske rodiny ponechali. Nový majitelia domy postupne rekonštruujú (intenz sa zvyšuje smerom k centru mesta) a to predovšetkým na sídla firiem. Táto oblasť v blízkos centra má všetky predpoklady na rozvinutie procesu gentrifikácie - revitalizácie nehnuteľn výmeny obyvateľstva s nižším sociálno-ekonomickým statusom za obyvateľstvo so sociálno-eko vyšším. Táto zmena v bývaní uľahčila a zviditeľnila narúšanie tradičných, pevnejších rómskych rodi väzieb. Mnohí Rómovia vlastným pričinením o bývanie prišli a ochota i možnosti poskytnúť p „príbuznými" sa zmenšila. To sa odzrkadlilo na náraste počtu Rómov medzi bezdomovcami. Tak sústredenia Rómov stali najväčšími zdrojovými oblasťami miestnych bezdomovcov. Ide (išlo) o oblasť okolo Palackého námestia a oblasť sídliska Máj. Toto sídlisko sa stalo dominantno bezdomovcov a má aj najnižšie postavenie v rebríčku českobudějovických sídlisk podľa prest Zhrnutie. Aký je vzájomný prienik a doplnenie týchto analýz z obidvoch skúmaných miest v š sociálno-priestorovej situácie v nich? Sociálno-priestorová situácia v B. Bystrici je odrazom výraznejších diferenciačných pohybo oblasti socioekonomického postavenia obyvateľstva v transformačnom období na Slovensku v p republikou prebehli. Sociálne otrasy (ktoré sa najsignifikantnejšie odrazili v miere nezam tu boli podstatne významnejšie ako v Č. Budějoviciach. Na druhej strane sa môžeme len doha absolútne i relatívne vzostupy v politicko-ekonomickom rebríčku boli v B. Bystrici výrazne Budějoviciach. V prípade najvýraznejších vzostupov však už možno diskutovať o ich politick pozadí. Zostupy v spoločensko-ekonomickom rebríčku sa na obraze a v priestore mesta B. Bystrica pr v obmedzenej miere. Zaregistrovali sme síce vznik niekoľkých bodov, ktoré by sme mohli ozn predstupeň k ghettu. Jedná sa však o výrazne bodovo lokalizované objekty (ako sú objekty p rómske kolónie) a navyše vo viacerých prípadoch obklopené zástavbou, ktorá nevykazuje výra degradácie. To, že sa predpokladané významnejšie negatívne zmeny v sociálnom postavení obyvateľov B. B v transformačnom období výraznejšie neprejavili v obraze a priestore mesta pripisujeme pre regulovanému nájomnému. Táto regulácia umožnila, že problémy s finančným zabezpečením (res bývania sa nedotkli väčšej skupiny obyvateľstva. O bývanie prišli predovšetkým občania, kt schopní riešiť náročnú životnú situáciu (pozri poznámku pod čiarou č. 8) a tí, ktorí prišl rušení ubytovní a internátov. To sa týkalo najmä rómskych rodín a jednotlivcov odlúčene ži Väčšinu bezdomovcov sa podarilo „umiestniť" v sociálnych strediskách, deložovaní neplatiči sú sústreďovaní v určených objektoch. V uliciach viditeľné bezdomovectvo je minimalizované žobranie na frekventovaných miestach je skôr zárobková činnosť špekulantov, ako východisko skutočnej chudoby. Prespávanie „na divoko" v núdzových podmienkach je väčšinou efemérne re výnimku najmä v zimnom období predstavuje nedokončená budova sedačkovej lanovky v lesopark týka prognózy vývoja počtu bezdomovcov očakáva sa ich nárast a to v súvislosti s obmedzení výšky sociálnych dávok a zvyšovaním životných nákladov. Rizikovou sa stáva najmä veková sk rokov, ktorá má po strate zamestnania veľmi malú šancu znova sa pracovne uplatniť. V Č. Budějoviciach bol vývoj v transformačnom období priaznivejší bez významnejšieho prepú podnikoch a potreby výraznejšej reštrukturalizácie u najväčších zamestnávateľov. To sa odr sociálnej oblasti, kedy sociálne otrasy boli predovšetkým obmedzené na problémových jedinc a najpríznačnejšou bola situácia Rómov, u ktorých narúšanie tradičných väzieb, strata možn ubytovania a s tým súvisiace sťahovanie (resp. strata domova) viedli k najvýznamnejšiemu p sociálno-priestorovej štruktúre, ktorú sme v Č. Budějoviciach v transformačnom období zazn Zvýšené množstvo bezdomovcov, ktoré prejde azylovými zariadeniami v Č. Budějoviciach je sp špecifikom v B. Bystrici sa málo vyskytujúcim, ktorým sú tranzitní bezdomovci. Zvýšený poč nespôsoboval v meste závažnejšie problémy, aj keď napríklad sústreďovanie bezprizorných ľu nákupných centier je v Č. Budějoviciach významnejšie, ako je tomu v B. Bystrici. V ďalších výraznejší nárast počtu bezdomovcov v Č. Budějoviciach neočakávame. Isté zvýšenie môže pri nájomného, otázny je aj vývoji v ťažko predvídateľnej kategórii tranzitných bezdomovcov. Záver: Situácia prvotne v sociálnej oblasti, druhotne v oblasti bezdomovectva v skúmaných niektoré podobné a viaceré špecifické znaky. Rámcovo podobnou bola východisková sociálna s dedičstvo socialistického éry, s ktorou mestá vstupovali do transformačného obdobia. Máme situáciu, kedy rozhodujúca časť mestskej populácie bola v podobnej, „nivelizovanej" sociál kedy sociálna diferenciácia a sociálna polarizácia zostávali na nízkej úrovni. Na druhej s obyvateľstva z najnižších sociálnych vrstiev bol v B. Bystrici väčší ako v Č. Budějoviciac výskumu k dizertačnej práci). Najviditeľnejším príkladom uvedeného konštatovania je existe rómskeho bývania v kolóniách v B. Bystrici, ktoré v Č. Budějoviciach v takejto podobe nie Rámcovo podobné znaky nachádzame aj v oblasti populačného vývoja obyvateľstva v socialisti kedy sa do obidvoch skúmaných miest prisťahovali väčšie množstvo ľudí v produktívnom veku menších miest. To našlo odraz v rozsiahlejšej výstavbe anonymných panelových sídlisk, kde heterogénne obyvateľstvo aj v kultúrnej a rodinnej oblasti. Výsledkom toho boli slabé suse väzby najmä na novších sídliskách, ako aj vhodné podmienky pre vznik sociálno-patologickýc vrátane následného bezdomovectva. Rozsah procesu sťahovania do skúmaných miest, jeho dynam charakteristiky populácií boli však v B. Bystrici významne väčšie ako v Č. Budějoviciach. Modifikovanou bola populačná štruktúra (českobudějovická populácie je demograficky staršia štruktúra (nás zaujíma predovšetkým nižší podiel rómskej zložky obyvateľstva v Č. Budějovi Zreteľne odlišný vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti v skúmaných mestách nastal po roku 1 Budějoviciach sa niesol v pokojnom duchu bez významnejších sociálnych otrasov, spôsobených procesmi. V B. Bystrici dochádzalo počas celého obdobia k sociálnym otrasom spojeným s pre viacerých podnikov, ktoré sa v prvom rade dotklo „problémových jedincov". Rovnako celková situácia v Slovenskej republike a dopady transformácie boli výraznejšie ako v Č. Budějovic Výsledkom načrtnutých, modifikovaných podmienok v oblasti sociálnej situácie v skúmaných m že aj bezdomovectvo v 90-tych rokoch 20. storočia nadobudlo špecifický charakter. V obidvo bezdomovcov môžeme rozdeliť do troch skupín, pričom základný rozdiel medzi mestami spočíva jednotlivé skupiny na celkovom jave bezdomovectva majú: 1. „Typickí bezdomovci" - sociálne najslabší obyvatelia, ktorí nevedia riešiť svoju krízov typickí asociáli, rozvedení, závislí, „zbankrotovaní", chovanci z detských domovov a prepu trestu - títo často pochádzali z rómskeho prostredia . Išlo väčšinou o ľudí z materského m okolia. 2. „Tranzitní bezdomovci" - utečenci, azylanti, migrujúci bezdomovci. Sú to prechodní bezd nich sa však stane bezdomovcami typickými, či bezdomovcami z povolania. 3. „Bezdomovci z povolania" - môžu pochádzať aj z prvých dvoch skupín, nedá sa určiť presn nimi - ide o ľudí so špecifickými povahovými črtami („voľnomyšlienkári"), ktorým vyhovuje spoločenského rámca, zväzujúcich spoločenských konvencií a „reálnych" hodnôt. Poradie jednotlivých skupín bezdomovcov podľa ich predpokladaného zastúpenie v skúmaných m nasledovnú podobu: B. Bystrica Č. Budějovice „Typickí bezdomovci" cca 70% cca 50% „Bezdomovci z povolania" bezdomovci"do 25%olania" cca 30% povolania „Tranzitní bezdomovci" do 5% cca 20% Takéto rozdelenie v syntetickej podobe odráža odlišnosti v charaktere bezdomovectva v B. B Budějoviciach tak, ako boli bližšie špecifikované v analytickej časti štúdie. Literatúra a podklady: Analýza stavu rómskych rodín vo vybraných lokalitách mesta Banská Bystrica (1996). Interný Mestský úrad Banská Bystrica. Podklady štatistického charakteru poskytnuté knahliadnutiu a expertné odhady - Azylový dům Azylový dům na půl cesty, Azylový dům pro ženy - České Budějovice; Nocľaháreň Večierka, So Nádej-Šanca, Sociálno-charitatívne centrum Prístav - Banská Bystrica. Sčítanie ľudí, domov a bytov 1991. Dáta za urbanistické obvody miest B. Bystrica a Č. Budě velektronickej forme. Praha. Federální statistický úřad. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Predbežné údaje za B. Bystricu a Č. Budějovice ve forme.. Krajské správy štatistického úradu. B. Bystrica, Č. Budějovice. Výroční zpráva Diecézní charity vČeských Budějoviccích za rok 2001 (2002). Diecézní charit Budějovice. Ako príklady najvýznamnejších tendencií a kultúrno-ekonomických faktorov uvedieme sociálno polarizáciu, ktorá je dôsledkom príjmovej diferenciácie a rozsiahle pôsobenie globalizačný Jedná sa o bezdomovcov, ktorí niekedy navštívili (prenocovali) v sociálnom stredisku. Jedn celkového počtu bezdomovcov v meste - odhad za skúmané mestá . V prípade tejto štúdie sa jedná sa o čiastkovú problematiku spracovávanú v rámci autorovej práce, ktorá sa zaoberá komparáciou zmien vnútorných priestorových štruktúr B. Bystrice a transformačnom období. S tým súvisí aj výber porovnávaných miest, centier vyšších územných s populačnou veľkosťou do 100 000 obyvateľov (B. Bystrica 1991 - 85 030, 2001 - 83 056, Č. - 97 243, 2001 - 96 742). Tento systém sa skladá z troch stupňov. Ponúka ubytovanie a sociálnu pomoc v troch zariade sa úrovňou ubytovania a stupňom socializácie klientov - bezdomovcov. Prostredníctvom využi motivácie klienta po lepšom prostredí bývania je snahou vykonávateľov sociálnej práce (úze Červeného kríža) previesť klientov jednotlivými stupňami resocializačného systému a pripra začlenenie do spoločnosti. U 7% (resp. 15%) klientov bol údaj o mieste trvalého bydlisku spätne nezistiteľný. Počet b evidovaných v sociálnych strediskách, u ktorých bolo možné získať údaj o trvalom bydlisku približne 70% odhadovaného celkového stavu komunity bezdomovcov v BB (cca 150 osôb). Uvede považujeme za dostatočné pre vytvorenie obrazu o priestorovom rozložení oblastí, z ktorých pochádzajú. Za územie mesta B. Bystrica sme považovali jeho územný stav z roku 1990 t.j. pred odčlenen (Vlkanová, Kynceľová, Nemce, Hronsek, Malachov), kvôli ich priamym väzbám k mestu. Ide o: a) štvrte rodinných domov s vyšším statusom obyvateľstva, b) okrajové pričlenené pô obce, c) špecifické rezidenčno - obslužné oblasti a d) priemyselné areály. Tu je potrebné zdôrazniť, že bezdomovectvo je len v minime prípadov zapríčinené zlými soci ekonomickými podmienkami samotnými. Príčiny bezdomovectva je potrebné hľadať v súbore fakt súhra zapríčinila nezvládnutie náročnej životnej situácie spojenej napr. aj so zhoršením s ekonomických podmienok (napr. strata zamestnania). Do tohto súboru faktorov zaraďujeme pro rodinné, fyzické (zdravotné), psychické, výchovné, finančné (existenčné), sociálne (problé problémy so závislosťou na alkohole, omamných látkach či patologickom hráčstve. Je potrebné si uvedomiť časový posun medzi procesmi prebiehajúcimi napríklad v centre mest napr. vytláčanie rezidenčnej funkcie komerčnými funkciami) a tým, kedy sa tieto procesy pr podielu bezdomovcov, ktorí mali trvalé bydlisko v centre mesta. S progresívnou zmenou soci príslušnej štvrte (niektoré staršie štvrte v blízkosti centra získavajú na prestížnom post podiel bezdomovectva primárne spôsobeného sociálno-ekonomickými faktormi klesať pod úroveň podielu štvrte na bytovom fonde mesta. Zvýšené ohrozenie rómskych obyvateľov bezdomovectvom vyplýva z ich postavenia v spoločnost zvýšenej možnosti stať sa nezamestnaným a ocitnúť sa v sociálno-ekonomickej núdzi. Navyše prichádzajú o miesta svojho pôvodného ubytovania z ekonomických dôvodov (neplatenie nájomn dôvodu rušenia ubytovní. Na základe doterajších zistení je podiel bezdomovcov rómskeho pôv sociálnych zariadení pre bezdomovcov v Banskej Bystrici približne 1/3. Analýza odráža stav v polovici 90-tych rokov. V súčasnosti (druhý polrok 2002), je stav ta ubudlo rómskych rodín z historického jadra. Pod pojem tranzitní bezdomovci zahŕňame takých jedincov, ktorí dočasne, často len na jednu sociálne stredisko pre bezdomovcov. Jedná sa často o utečencov či azylantov alebo o bezdom pri svojej púti „náhodne" ocitli v meste. Tranzitní bezdomovci sú pre indikáciu sociálnej prakticky nepoužiteľní. Tranzitní bezdomovci sa vyskytujú predovšetkým medzi mužmi a tvori klientov azylového domu pre mužov v Č. Budějoviciach. Čím väčšie mesto, tým ponúka viac príležitostí pre prežitie pre bezdomovca, obvykle vrátan počtu sociálnych stredísk pre nich. Naopak v menších mestách resp. na dedinách sa privandr dostávajú okamžite do centra pozornosti a možnosť nocľahu v ubytovni či azylovom dome zvyč Medzi takýchto nepočítame niekoľko jedincov pochádzajúcich z Českej republiky resp. Ukraji na Slovensko (do B. Bystrice) pred viacerými rokmi a pracovali tu. Tento rozdiel má prirodzene korene aj v odlišnom celkovom zastúpení Rómov v rámci obyvateľ miest (rok 1991 B. Bystrica - 641 Rómov (podiel 0,75%), Č. Budějovice - 489 Rómov, podiel Na druhej strane v B. Bystrici nie sú podmienky pre umiestnenie detí do 15 rokov v azylový zatiaľ čo v Č. Budějoviciach pracuje azylový dom pre matky s deťmi. Ale to najmä vďaka vysokému podielu tranzitných bezdomovcov. Doprovodné obrázky Tomáš Chorvát [ URL "LM-188.html "]