Katarína Koštialová

Ku koncu roku 2002 (27. - 28. 11.) sa v Banskej Bystrici konala vedecká konferencia na tému „Premeny rodiny v urbánnom prostredí". Konferenciu, ktorá je súčasťou riešenia rovnomenného grantového projektu VEGA, organizoval Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Konferencia bola príležitosťou na stretnutie odborníkov, ktorí sa z rôznych uhlov spoločenského a vedeckého záujmu venujú problematike rodiny v mestskom prostredí, čím zároveň poskytla priestor pre teoretické, interdisciplinárne diskusie.

Téma rodiny predstavuje široký záber, čo potvrdili aj jednotlivé referáty, v ktorých sa téma rodiny skloňovala z odlišných aspektov. Príspevky mali rôznorodý charakter a ponímali rodinu zo sociologického, etnologického, historického, psychologického i literárneho hľadiska.

Konferenciu otvoril blok sociológov. Jozef Matulník, Alojz Ritomský, Margita Michnová, sa vo svojom príspevku Problematika bývania a súčasný vývoj pôrodnosti na Slovensku venovali otázkam, do akej miery je súčasný vývoj pôrodnosti ovplyvnený sociálno-ekonomickými faktormi, pričom dôraz kládli na bytové pomery a problémy mladých ľudí v slovenských mestách. Na ich referát nadviazala Jana Paloncyová (Rodina a mladá generace: případ Prahy),ktorá sa na základe výskumu životnej dráhy a názorov mladých ľudí venovala demografickému vývoju Prahy, doplnenému o postoje mladých ľudí k manželstvu a rodičovstvu. Ivan Chorvát (Charakter rodinných vzťahov v mestskom prostredí na Slovensku) vychádzajúc z výskumov zameraných na orientačnú a prokreačnú rodinu poukázal na generačné premeny rodinných rol v mestskom prostredí. Peter Ondrejkovič (Anómia a rodina) upriamil pozornosť na anómiu, ktorá zasahuje a ovpyvňuje postoje a rodinu človeka. Pokus o typológiu slovenskej rodiny v historickom priereze, jej regionálnu podmienenosť, odlišnosti i zhody mestskej a vidieckej rodiny boli predmetom príspevkuAnny Križanovej Kam smeruje slovenská rodina? Názory študentov Technickej univerzity v Košiciach na hodnotu rodiny, vzájomné vzťahy i problémy komunikácie v rodine prezentovala Mária Pešeková (Premeny kultúry rodiny). Jadrom príspevku Ľubici Kráľovej Charakter manželských vzťahov vo východoslovenskej rodine bola analýza vplyvu identifikačných znakov na utváranie sekularizačných, modernizačných a demokratizačných tendencií vo vývoji manželských vzťahov. Autorka sa dotkla aj problematiky kohabitačných zväzkov, manželského a reprodukčného správania sa ľudí na východnom Slovensku. Postoje študentov prezentovali Dušan Polonský a Jozef Matis (Prieskum názorov študentov Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši na vykonávanie rodičovských rolí), ktorí sa zamerali na poslucháčov Vojenskej akadémie, na ich rodinnú situáciu a očakávaný obsah ich manželských, rodičovských a sociálnych rolí z pohľadu budúceho vojenského profesionála. So zaujímavým príspevkom Plány versus realita: kariéra a/nebo rodina v životě mladých manažérek predstúpila Alena Křížková. Na základe hĺbkových rozhovorov poukázala ako a či je vôbec možné spojiť rodinné plány mladých žien s profesiou manažérky .

Etnologický blok prednášok otvorila Jolana Darulová (Poznámky k tradičnej deľbe rol z rodového aspektu), ktorá porovnávala postavenie muža a ženy vo vidieckej zemianskej rodine a v mestskej rodine živnostníka. Premenám v rodine profesijnej skupiny železničiarov, v časovom horizonte prvej polovice 20.storočia a súčasnosti sa venovala Katarína Koštialová. Poukázala na to, ako vplýva profesia jedného z členov rodiny, v tomto prípade manžela - otca na organizáciu, fungovanie celej rodiny a na rozdelenie si rolí v nej. Najstaršia generácia a staroba v mestskom prostredí Bratislavy a Viedne - to bol názov príspevku Ľubici Herzánovej. Autorka sa v ňom venovala otázkam, ako sa zobrazuje život starých ľudí v autobiografiách a denníkoch v spomínaných mestách. Z hľadiska prednesenej témy i netradičnej metodológie bol zaujímavý referát Viery Feglovej Problémy starorodičovských rolí v súčasnom urbánnom prostredí. Autorka na špeciálnej vzorke skúmaných informátoriek - podnikateliek, aktívnych starých mám poukázala, ako sa snažia skĺbiť svoju profesiu s rolou starých mám, matiek, manželiek a ako sa s touto otázkou vnútorne vyrovnávajú. Margita Jágerová (K problematike vplyvu pohrebných služieb na pohrebné obyčaje v mestskom prostredí) poukázala na nové prvky a úkony, ktoré priniesli súkromné pohrebné služby, spojené s mŕtvym a jeho pochovávaním.

Vo štvrtok ráno konferenciu začala historická sekcia a zazneli v nej nasledovné témy: Piotr Boroń Rodzina w średniowiecznym mieście w Europie Środkowo-Wschodniej. Wplyw gminy mieskej ma funkcjonowanie rodziny. Dariusz Rolnik:Rodzina i edukacja domowa mlodziezy elit szlacheckich a anuczanie w miejskich ośrodkach szkolnych Polski w II polowie XVIII wieku. Aleksandra Skrzypietz - Dariusz Nawrot: Rodzina w okrese urbanizacji i industralizacji Królestowa Polskiego W drugiej polowie XIX wieku. Maciej Kucharski Ewolucja rodziny w poczatkowej fazie industrializacji na pryzkladie Górnego Ślaska na tle europejskim. Daniela Tinková sa vo svojom referáte Problém ilegitimity a proměna evropské rodiny a genderových vztahů v osvíceneckém období na základe zaujímavých a vzácnych materiálov venovala osudu slobodných matiek a ich ilegitimných potomkov v strednej Európe a vo Francúzsku na prelome 18. a 19.storočia. Poukázala na dôsledky populacionistickej politiky štátnikov i postupnej sekularizácie spoločnosti a práva v 18. storočí na základe ktorých sa konštituovala nová idea rodiny a manželstva. Eva Šimová, ktorá vo svojom príspevku Zmenili sa funkcie rodiny zmenou rodového správania sa jej členov vychádzala z výskumnej vzorky adolescentov, analyzovala zmeny rodinnej klímy, zmeny rodičovského správania. Poukázala na niektoré paradigmy funkcií rodiny, ako je uspokojovanie potrieb (láska) i kontrola (výchova, socializácia) a na vklad starých rodičov pri napĺňaní týchto potrieb. Z pohľadu súčasných adolescentov dokumentovala zhoršenie emocionálnej klímy v rodine, i rizikovosť zhoršenia kontrolnej funkcie rodiny. Postaveniu ženy v rodine evanjelického farára sa venovala Slavomíra Očenášová, pričom sa zamerala na vybranú vzorku perzekvovaných farárskych rodín v období komunistickej totality. Ako je rodina ponímaná vo vybraných literárnych dielach Kukučína, Urbana, Balleka v príspevku Fenomén rodiny v slovenskej literatúre poukázal Juraj Kuba. Autor si všímal model patriarchálnej sedliackej rodiny v druhej polovici 19.storočia, s dôrazom na vzťahy členov rodiny, ich spolužitie a predovšetkým postavnie (úlohu) muža - manžela.

Ako je zrejmé, jednotlivé referáty poukázali na aktuálnosť a potrebu zaoberať sa touto nanajvýš aktuálnou problematikou. Niektoré témy a problematické okruhy boli v mnohých vystúpeniach len načrtnuté, čím len podporili tendencie sa s ideou „Premeny rodiny v urbánnom prostredí" naďalej aktívne zaoberať. Snáď dalším pozitívnym krokom bude k danej problematike vypublikovaný zborník.

Katarína Koštialová