• Archiv
  • Čísla
  • 5, 2003, 11
  • Bezdomovci v Banskej Bystrici a v Českých Budějoviciach v 90-tych rokoch 20. storočia z pohľadu urbánneho geografa

Bezdomovci v Banskej Bystrici a v Českých Budějoviciach v 90-tych rokoch 20. storočia z pohľadu urbánneho geografa

Tomáš Chorvát

Transformačné pohyby v postsocialistických spoločnostiach zákonite našli odraz aj v zmenách v sociálno-priestorovej štruktúre miest. Nemožno však hovoriť o zásadných zmenách v rozmiestnení obyvateľstva v postsocialistických mestách, pretože významnejšie zmeny sú obmedzené na relatívne nie veľké skupiny obyvateľstva. Na jednej strane došlo k zmene v prípade tých obyvateľov, ktorí vylepšenie svojho sociálno-ekonomického postavenia premietli do progresívnej zmeny v kvalite bývania (najpregnantnejším príkladom je zmena od bývania na sídlisku k bývaniu v novom rodinnom dome). Na druhej strane existuje skupina obyvateľov, ktorí v priamom či nepriamom súvise s transformačnými zmenami boli prinútení znížiť štandard svojho bývania (presťahovať sa do finančne menej náročného bytu), prípadne o bývanie prišli úplne (bezdomovci).


Transformačné obdobie prinieslo viacero tendencií a množstvo kultúrno-ekonomických faktorov, ktoré vplývali na sociálno-ekonomickú a priestorovú štruktúru obyvateľstva. Išlo však o širšie spektrum vplyvov, ktorých dopady na obyvateľstvo môžeme predpokladať, zväčša nepriamo ilustrovať, ale podrobnejšie dokumentovať tieto zmeny a identifikovať ich v geografickom priestore mesta je obtiažne.


Záujem o sociálnu problematiku v rámci výskumu miest nás priviedol k myšlienke, pokúsiť sa analyzovať situáciu a načrtnúť závery o skupine obyvateľstva, ktorá o bývanie prišla - teda situáciu bezdomovcov. Keďže je možné analyzovať príčiny bezdomovectva, ako aj zistiť pôvodné miesto trvalého bydliska u podchytených bezdomovcov, pokúsili sme sa identifikovať oblasti postsocialistickej B. Bystrice a Č. Budějovíc s výraznejšími predpokladmi pre bezdomovectvo. Skupinu bezdomovcov je totiž možné považovať za citlivý indikátor problémových oblastí mesta. Analýza priestorového rozmiestnenia pôvodných trvalých bydlísk bezdomovcov na území mesta a miest ich koncentrácií dovoľuje v širších sociálno-priestorových súvislostiach rámcovo sa vyjadriť a porovnať situáciu na najnižších stupňoch sociálno-ekonomického rebríčka v skúmaných mestách.


Takáto analýza je prirodzene podmienená existenciou príslušných dát resp. podkladov, ktorých získanie, u tak neurčitej skupiny akou bezdomovci sú, je veľmi náročné. V tomto nám významnú pomoc poskytli údaje pochádzajúce z azylových zariadení pre bezdomovcov. Na príklade Banskej Bystrice a jej prepracovaného systému sociálnych stredísk pre bezdomovcov sme si vyskúšali možnosti a úskalia analýzy takýchto dát. Získané skúsenosti sme potom využili pri analýze bezdomovectva v Českých Budějoviciach, kde spektrum a podrobnosť získaných dát boli užšie.


Podrobnejšie spracovaná problematika bezdomovectva v B. Bystrici má zároveň ambíciu byť explanačným východisko nášho geografického (priestorového) bádania v tejto oblasti. V našej štúdii najskôr zhodnotíme situáciu v B. Bystrici, potom v Č. Budějoviciach s tým, že zároveň situáciu v obidvoch mestách predbežne porovnáme. V zhrnutí a závere výsledky analýz zosyntetizujeme, začleníme ich do širších súvislostí a vyvodíme základné rozčlenenie bezdomovcov do skupín. Toto rozdelenie je výsledným vyjadrením diferencií medzi vonkajším charakterom populácie bezdomovcov v B. Bystrici a Č. Budějoviciach v postsocialistickom období.


Ako podklad pre analýzu bezdomovectva v B. Bystrici slúžili dáta z jednotlivých stupňov systému resocializačných stredísk pre bezdomovcov. Dátovú základňu pre analýzu tvorili údaje o mieste trvalého bydliska 262 klientov sociálnych stredísk, čo je približne 85% z celkového počtu ubytovaných klientov v období január 1998 až jún 2002. Z uvedeného počtu uviedlo miesto trvalého bydliska na území mesta B. Bystrica 137 klientov a mimo územia mesta 125 klientov.

Celkovo môžeme situáciu v Banskej Bystrici z pohľadu rozmiestnenia pôvodných trvalých bydlísk miestnych bezdomovcov zhodnotiť nasledovne (pozri mapky 1 a 2):




Najvyšší počet bezdomovcov pochádzal z najnovších panelových sídlisk, ktoré patria do zóny 1. Ich podiel na počte obyvateľov týchto štvrtí, je však kvôli vysokému počtu obyvateľstva veľmi nízky (0,05- 0,14%). Najvýraznejšiu koncentráciu miest pôvodného trvalého bydliska bezdomovcov sme zaznamenali v zóne 2 (morfogeneticky staršie oblasti s tradične vyšším podielom rómskeho obyvateľstva, vrátane historického jadra) a špeciálne v urbanistickom obvode (UO) Vysielač, kde v analýze podchytení bezdomovci tvorili takmer 6% tam prihláseného obyvateľstva.


Vyvážený stav medzi podielom bezdomovcov a podielom obyvateľov z ich celkového počtu v meste sme našli v urbanistických obvodoch so staršou socialistickou sídliskovou (resp. zmiešanou) zástavbou, ktoré sú zaradené do zóny 3. V zóne 4, ktorá je tvorená urbanistickými obvodmi s dominantnou priemyselnou funkciou a oblasťami pričlenených pôvodne vidieckych obcí podiel bezdomovcov opätovne narastá. Oblasti, do ktorých neumiestnil miesto svojho trvalého pobytu žiaden bezdomovec tvoriazónu 5. Nachádzame ich vo všetkých morfologických zónach mesta okrem historického centra.


Po porovnaní uvedených skutočností so sociálnou situáciou v Banskej Bystrici môžeme identifikovať dve hlavné oblasti mesta a dve (tri) hlavné skupiny obyvateľstva, v ktorých sa koncentrujú (presnejšie sú zdrojom) potenciálni kandidáti na bezdomovectvo:


Hlavnú zdrojovú oblasť potenciálnych bezdomovcov tvoria socialistické sídliská, pričom predpokladáme, že ich podiel na jave bezdomovectva bude narastať. Počas socialistického obdobia sa na sídliskách skoncentrovali veľké masy sociálne heterogénneho obyvateľstva (v B. Bystrici v roku 1991 na sídliskách žilo 79% obyvateľov mesta). Prehĺbenie sociálnej diferenciácie a polarizácie, ktoré prinieslo transformačné obdobie, našlo odraz vo viacerých smeroch. Na jednej strane sídliská opustili tí obyvatelia, ktorí si v novej ekonomickej situácii najviac polepšili. Na druhej strane sídliská opustili aj tí jedinci, ktorí z najrozličnejších dôvodov prestali byť schopní platiť nájomné, čo bolo veľmi často spojené s problematickým spolužitím (tzv. sociálne neprispôsobiví občania).


Sídliská obýva nezanedbateľná skupina obyvateľov, ktorých sociálna situácia sa v priebehu transformačného obdobia zhoršila, ale zásluhou regulovaného nájomného sú si zatiaľ schopní bývanie udržať. Pri ďalšom zhoršení sociálno - ekonomickej situácie mnohí jedinci z tejto skupiny majú veľmi blízko k problémom s platením nájomného a k potenciálnemu bezdomovectvu. Týchto obyvateľov môžeme priradiť ku skupine potenciálnych kandidátov na bezdomovectvo z titulu zlej sociálnej situácie. Vzhľadom na početnosť tejto skupiny, naďalej očakávame najvýraznejší a stúpajúci podiel obyvateľstva z oblasti sídlisk na vytváraní chudoby a teda aj bezdomovectva v slovenských mestách.


Sekundárnu zdrojovú oblasť potenciálnych bezdomovcov tvoria staršie štvrte s bytovým fondom nižšej kvality s obyvateľstvom nižšieho sociálneho statusu, ktoré je postihnuté predovšetkým nezamestnanosťou. Predpokladáme, že v priebehu druhej polovice 90-tych rokoch došlo k ukončeniu rastu, dochádza k stagnácii a dôjde k postupnému znižovaniu podielu týchto štvrtí na jave bezdomovectva. Jedná sa skôr o bloky a skupiny jednotlivých domov ako o väčšie kompaktné lokality, ktoré nachádzame v zóne 4 (je tvorená urbanistickými obvodmi s dominantnou priemyselnou funkciou a oblasťami pričlenených pôvodne vidieckych obcí) a čiastočne v zóne 3 (štvrte so staršou socialistickou sídliskovou zástavbou). V týchto lokalitách žijú zväčša starší obyvatelia, u ktorých aj menšie zhoršenie sociálnej situácie môže vyvolať potrebu zásadnej sociálnej pomoci aj v oblasti ubytovania. Skupinu takýchto ľudí by sme mohli rovnako nazvať kandidátmi na bezdomovectvo z titulu zlej sociálnej situácie, len v priemere vekovo starších ako v predchádzajúcom prípade.


K hlavnej zdrojovej oblasti bezdomovcov do polovice 90-tych rokov patrilo aj historické jadro mesta. Očakávame, že podiel nových bezdomovcov pôvodne obývajúcich historické jadro mesta v 90-tych rokoch prudko klesá. Ja to zapríčinené premiestnenia problémových obyvateľov (potenciálnych bezdomovcov, za socializmu nasťahovaných rómskych rodín do historických domov v centre) do iných oblastí mesta. Uprázdnené priestory sa v dominantnej miere využívajú na nebytové účely v súlade s trendom revitalizácie a komercionalizácie atraktívnej oblasti mestského centra.


Prirodzene sú aj ďalšie oblasti mesta, v ktorých žije obyvateľstvo s nižším sociálnym statusom. To či zhoršovanie sociálneho statusu môže viesť až k bezdomovectvu, závisí aj od toho, ako sa k postihnutému postaví rodina a okolie. Preto je na jednej strane potrebné zdôrazniť negatívnu úlohu anonymity sídlisk a nepôvodnosti tam žijúceho obyvateľstva a na druhej strane pozitívnu úlohu, ktorú zohráva (mala by zohrať fungujúca) rodina a miestne väzby pri zabránení vzniku bezdomovectva.


To je na prvý pohľad jeden z dôvodov, prečo sa v pôvodne vidieckych oblastiach pričlenených k B. Bystrici, kde by mali byť zachované silnejšie príbuzenské väzby, vyskytuje nižší počet bezdomovcov. Pri podrobnejšom pohľade však zistíme, že podiel bezdomovcov v týchto oblastiach nie je výrazne odlišný od tradičných oblastí mesta (centrum, vnútorné mesto, staršie štvrte rodinných domov - 0,09 - 0,25%), ktoré uviedli bezdomovci ako svoje pôvodné trvalé bydlisko. Pri porovnávaní týchto údajov s údajmi z tradičných oblastí mesta však musíme zobrať do úvahy nízky počet obyvateľov pôvodne vidieckych oblastí, z ktorých prakticky každá mala a má v rámci svojho katastra lokalitu, kde sa sústreďujú sociálne slabší občania (najčastejšie Rómovia). To by na jednej strane malo prispievať k vyššiemu podielu bezdomovcov, na druhej strane nijak vypuklá úroveň tohto podielu svedčí o istej „ochrannej" funkcii pôvodne vidieckych spoločenstiev. Pôvodne vidiecke spoločenstvá potenciálne vyšší podiel bezdomovcov miestnymi väzbami absorbujú alebo robia tento jav menej viditeľným.


Osobitnú skupinu obyvateľstva výrazne ohrozenú bezdomovectvom predstavujú rómski obyvatelia. Ich bydliská sa vyskytujú (vyskytovali) v obidvoch spomínaných oblastiach (novšie sídliská, staršie rezidenčné štvrte, priemyselná periféria), plus v oblastiach špecifického rómskeho bývania v „kolóniách" (tie sa nachádzajú predovšetkým na okrajoch pričlenených obcí). Na základe Analýzy stavu rómskych rodín vo vybraných lokalitách mesta Banská Bystrica (Analýza ...,1996 ) môžeme identifikovať lokality bývania rómskych rodín ako aj jeho typy. Z pohľadu typov bývania rómskych rodín analýza uvádza bývanie na sídliskách, ďalej v rodinných domoch, v bývalých internátoch a ubytovniach a v svojrázne obývaných príbytkoch („kolóniách").


Mimo sídliskovej zástavby, kde sa rómski obyvatelia nachádzajú (nachádzali) rozptýlení medzi ostatným obyvateľstvom, bolo v analýze identifikovaných 7 lokalít mesta s výskytom rómskych rodín s celkovým počtom 511 obyvateľov rómskeho pôvodu. Z týchto 7 lokalít sa jedna nachádzala v historickom jadre mesta - 49 Rómov, po dve lokality v oblasti vnútornej priemyselnej periférie (279 Rómov), dve v oblasti pričlenených obcí (34 Rómov) a po jednej lokalite na okraji sídliskového UO Sásová II - 42 Rómov a v UO Vysielač - 107 Rómov, ktorý môžeme charakterizovať ako prechod medzi vnútornou a vonkajšou „prírodnou perifériou".


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


Analýza problematiky bezdomovectva v Českých Budějoviciach je zložitejšia. Systém zariadení pre bezdomovcov (azylové domy) je tu síce rozvinutý, ale je prevádzkovaný rozličnými organizáciami s rozličným spôsobom práce i podrobnosti evidencie. Preto tak podrobná analýza situácie ako v B. Bystrici nie je možná. Navyše ako bude uvedené ďalej, priestorová distribúcia pôvodu bezdomovcov v Č. Budějoviciach je v mnohom špecifická a nie je v nej možné vypozorovať také zrejmé členenie ako v B. Bystrici. Z uvedených dôvodov budeme musieť vystačiť pri analýze viac s expertnými odhadmi ako s exaktnými vyjadreniami. Preto bude analýza situácie v Č. Budějoviciach spojená s priamym porovnaním so situáciou v B. Bystrici.


Základnú otázku, v ktorom zo skúmaných miest je počet bezdomovcov vyšší nie je možné jednoducho zodpovedať rečou čísel. Ak porovnáme expertné odhady sociálnych pracovníkov výnde nám, že v Č. Budějoviciach je bezdomovcov jednoznačne viac. V B. Bystrici sa počet bezdomovcov odhaduje na cca 150 jedincov (do 200 vrátane migrujúcich bezdomovcov), v Č. Budějoviciach na cca 300 (vrátane migrujúcich bezdomovcov). V pomere k počtu obyvateľov pripadá na 1000 obyvateľov B. Bystrice 1,8 - 2,3 bezdomovca, na 1000 obyvateľov Č. Budějovíc cca 3,1. Tieto údaje bez bližšieho objasnenia hovoria jednoznačne o tom, že v Č. Budějoviciach by mala byť otázka bezdomovectva podstatne vypuklejšia. V skutočnosti rozdiel nie je taký výrazný ako ukazujú čísla, resp. zásluhou zreteľne odlišných charakteristík skupiny bezdomovcov v Č. Budějoviciach a v B. Bystrici sa uvedené čísla dostávajú do iného svetla.


V prvom rade za zreteľne vyšší počet bezdomovcov v Č. Budějoviciach (absolútny i relatívny) môže skutočnosť, že významnú časť v tomto meste tvoria tranzitný bezdomovci, zatiaľ čo v B. Bystrici je početnosť takejto kategórie bezdomovcov zreteľne nižšia. Obe skúmané mestá sa líšia aj z pohľadu atraktivity pre tranzitných bezdomovcov. Č. Budějovice sa ako najväčšie mesto v južných Čechách stávajú zastávkou pred cestou za hranice, či pri migrácii po Českej republike, takže medzi bezdomovcami sa vyskytujú aj zástupcovia vzdialenejších okresov, či exotických krajín.

B. Bystrica taktiež láka bezdomovcov zo širšieho okolia, ale z iného dôvodu. Tým je na slovenské pomery prepracovaný systém zariadení pre bezdomovcov. Tieto zariadenia prevádzkuje Slovenský Červený kríž a ten zo svojho štatútu nemôže odmietnuť pomoc nikomu. Preto sa mnoho bezdomovcov pôvodom z rozličných oblastí Slovenskej republiky snaží získať miesto v týchto zariadeniach a to nielen na pár nocí.


Z pohľadu pôvodnej územnej príslušnosti (pôvodného trvalého bydliska) bezdomovcov v skúmaných mestách nachádzame tieto rozdiely: Prvým je rozdiel v počte cudzincov medzi bezdomovcami. Napríklad v roku 2001 mali cudzinci v Č. Budějoviciach 10% podiel, zatiaľ čo v B. Bystrici nebol už po viac rokov zaregistrovaný ani jeden (tranzitný) cudzinec. Druhým rozdielom je vyššie zastúpenie bezdomovcov s pôvodným miestom trvalého bydliska v meste samotnom či priľahlom okrese v prípade B. Bystrice ako v prípade Č. Budějovíc (58,7% ku 43,5%). Z pohľadu podielu bezdomovcov, ktorí pochádzajú z ostatných okresov príslušného štátu nie je situácia až taká rozdielna (ČB - 46,5%, BB - 41,3%).


V skúmaných mestách nachádzame aj rozdiely v štruktúre bezdomovcov podľa pohlavia, ako aj v zastúpení bezdomovcov rómskej národnosti. V B. Bystrici podiel žien dosahuje takmer 27%, v Č. Budějoviciach je ho možné odhadovať okolo 20%. V Č. Budějoviciach sa odhaduje podiel bezdomovcov rómskeho pôvodu na približne jednu tretinu, v B. Bystrici sa tento podiel pohybuje okolo 50%. Tieto diferencie sa odrazili aj v rodinnej štruktúre bezdomovcov a súhrnne poukazujú na rozdielny charakter (štruktúru) bezdomovectva v Č. Budějoviciach a v B. Bystrici.


Rodinná štruktúra bezdomovcov v B. Bystrici (štruktúra podľa partnerského spolužitia) sa javí väčšmi rozvinutá a pevnejšia. Významnú úlohu v tomto smere zohráva to, že v B. Bystrici sú pre vznik a pretrvanie partnerských vzťahov v sociálnych strediskách vytvorené lepšie podmienky, zatiaľ čo v Č. Budějoviciach pracujú všetky azylové zariadenia oddelene pre mužov a ženy. Kvalitatívny rozdiel však vidíme v odlišnom charaktere bezdomovectva v skúmaných mestách. V B. Bystrici je medzi bezdomovcami viac ľudí, u ktorých významnú úlohu pri upadnutí do stavu bezdomovectva zohrali sociálno-ekonomické podmienky resp. ukončenie zvýšenej pomoci zo strany štátu (hlavne u rómskych rodín), ako tomu bolo v Č. Budějoviciach. Takto sa v B. Bystrici ocitlo v azylovom zariadení viac párov i kompletných rodín a menej osamotených jedincov. Indície naznačujú, že v Č. Budějoviciach sa vyskytuje viac jedincov, ktorí prijali bezdomovectvo takmer ako životný štýl, či ako prechodný stav pri ceste za lepšími podmienkami (utečenci, azylanti; medzi nimi prevažujú mladí, osamelí muži).


Typicky môžeme charakterizovať skupinu bezdomovcov v skúmaných mestách vo vzájomnom porovnaní takto:


Českobudějovickí bezdomovci sú oproti banskobystrickým bezdomovcom v priemere v tomto postavení kratšiu dobu, viac medzi nimi prevládajú muži, je tu vyšší podiel tranzitných bezdomovcov, ktorými sú v prevažujúcej miere muži.


Banskobystrickí bezdomovci sú v priemere v tomto postavení dlhšiu dobu, je medzi nimi väčší podiel Rómov, vyšší podiel žien, manželských či družských párov ako v Č. Budějoviciach.


Uvedené konštatovania sa odrážajú v priestore skúmaných miest nasledovným spôsobom: V B. Bystrici sme identifikovali päť zón v rámci mesta, v ktorých sa koncentrovali miesta pôvodného trvalého pobytu podchytených bezdomovcov. Priestorovú situáciu z pohľadu zdrojových oblastí bezdomovectva v B. Bystrici charakterizuje dominancia zóny najnovších, panelových, socialistických sídlisk, doplnená o morfogeneticky staršie oblasti s najvýraznejším zastúpením rómskych obyvateľov. Najnižšie zastúpenie bezdomovcov nachádzame jednak v najprestížnejších oblastiach mesta a na druhom mieste sú to oblasti starších socialistických sídlisk.


V Č. Budějoviciach je to s priestorovou identifikáciou rozmiestnenia pôvodných trvalých bydlísk bezdomovcov zložitejšie. Prakticky jedinú závažnejšiu indíciu pre takúto lokalizáciu predstavujú miesta sústredenia rómskych obyvateľov. Rómovia sú najväčšou a najhomogénnejšou skupinou v rámci komunity bezdomovcov a to tak v českých i slovenských mestách, preto ich rozmiestneniu v skúmaných mestách venujeme pozornosť v Boxe1.




Box. 1 Porovnanie priestorového rozmiestnenia rómskych obyvateľov v B. Bystrici a Č. Budějoviciach. Priestorové rozmiestnenie rómskych obyvateľov v obidvoch mestách je značne rozdielne. Zatiaľ čo 58% z populácie českobudějovických Rómov žilo v 3 UO nachádzajúcich sa v historickom jadre a vo vnútornom meste (v týchto UO majú Rómovia aj najvyšší podiel na obyvateľstve spomedzi všetkých UO), v B. Bystrici v prvých troch UO podľa počtu Rómov žilo len 34% z celkovej populácie Rómov v meste a tieto UO sa nachádzali na panelových sídliskách (takže podiel rómskeho obyvateľstva je tu nízky). Rozdiel je teda jednak v lokalizácii ťažiskovej koncentrácie Rómov a v rozdielnej miere koncentrácie Rómov v tomto ťažisku.


Ináč povedané v Č. Budějoviciach sú Rómovia predovšetkým koncentrovaní do niekoľkých UO a to v centre a v oblasti vnútorného mesta, zatiaľ čo v B. Bystrici je rozmiestnenie rómskeho obyvateľstva v meste rovnomernejšie a ich najvýraznejšie počty sa s jednou výnimkou vyskytujú v lokalitách panelových sídlisk. Poradie hlavných oblastí koncentrácie Rómov v skúmaných mestách sú prehodené - Č. Budějovice: vnútorné mesto, centrum mesta, sídliská; Banská Bystrica: sídliská, vnútorná periféria, centrum mesta). Uvedené konštatovania názorne ilustruje nasledovná tabuľka:






Tab. Porovnanie 10 UO s najvyšším počtom rómskeho obyvateľstva v B. Bystrici a v Č. Budějoviciach

UO B. Bystrice

Ob

PO

Róm

PRUO

PRM

KP

UO Č. Budějovíc

Ob

PO

Róm

PRUO

PRM

KP

1

Sásová II (S)

8511

10

93

1,1

15

14,5

Na sadech

3995

4,1

107

2,7

24,5

24,5

2

Rudlová II (S)

10865

12,8

65

0,6

10

24,6

Za poliklinikou

2980

3,1

99

3,3

22,7

47,2

3

Mládežnická (S)

3741

4,4

61

1,6

9,5

34,2

ČB - střed

2164

2,2

49

2,3

11,2

58,5

4

Mesto-východ

236

0,3

58

24,6

9

43,2

U Pekárenské

4900

5

30

0,6

6,9

65,4

5

Histor. jadro

3123

3,7

56

1,8

8,7

52

Sídliště Máj

12481

12,8

29

0,2

6,7

72

6

Podlavice

4170

4,9

53

1,3

8,3

60,2

Sídliště Vltava

12921

13,3

28

0,2

6,4

78,4

7

Sásová I

5180

6,1

40

0,8

6,2

66,5

Brněn. Předměstí

3363

3,5

26

0,8

6

84,4

8

Stará Fončorda

2887

3,4

33

1,1

5,1

71,6

U Matice školské

3652

3,8

15

0,4

3,4

87,8

9

Sídlisko SNP

4249

5

32

0,8

5

76,6

Č. Dvory-střed

575

0,6

12

2,3

3

90,8

10

Uhlisko

3429

4

24

0,7

3,7

80,3

Pětidomí

2846

2,9

10

0,4

2,3

93,1

Spolu:

46391

54,6

515

80,3

Spolu:

49877

51,3

406

93,1



Vysvetlivky: OB - počet obyvateľov (1991), PO - podiel počtu obyvateľov UO na populácii mesta (%), RÓM - počet Rómov, PRUO - podiel rómskeho obyvateľstva na počte obyvateľov UO (%), PRM - podiel rómskeho obyvateľstva v UO z celkového počtu Rómov v meste (%), KP - kumulatívne percentá PRM (%), S - sídlisko. Zdroj: SLDB 1991.


Územie mesta Č. Budějovice teda nie je možné tak jednoznačne rozdeliť do zón podľa pôvodu bezdomovcov ako v prípade B. Bystrice. Skôr môžeme lokalizovať územia, v ktorých dochádza k zmene v sociálno-priestorovej štruktúre.


Najvýznamnejší príklad územia, v ktorom dochádza k transformácii sociálno-priestorovej štruktúry predstavuje časť vnútorného mesta na sever od historického jadra. Tu dochádza k najvýraznejšej zmene a to zásluhou premiestňovania predovšetkým rómskeho obyvateľstva z tejto oblasti. Táto zmena zároveň korešponduje s problematikou bezdomovcov - významná časť klientov azylových zariadení pochádza z tejto loakality.


Najvýraznejšia koncentrácia (podiel i absolútny počet) rómskych obyvateľov sa ešte na začiatku 90-tych rokov 20. storočia nachádzal v urbanistických obvodoch na sever od historického jadra (UO Na sadech, Za poliklinikou, ČB - stred, U Pekárenské). Oblasť okolo Palackého námestia (na rozmedzí UO Na Sadech, Za poliklinikou, U Pekárenské) vošla do povedomia obyvateľov Č. Budějovíc ako miesto sústredenia bývania rómskeho obyvateľstva, oblasť so zdevastovaným domovým fondom a „najnebezpečnejšia" oblasť mesta. Nie náhodou získala slangové pomenovanie Bronx.


Táto lokalita v pomerne malej vzdialenosti od centra mesta prechádza po r. 1990 transformáciou. Nachádza sa tu väčšinou nízkopodlažná súvislá zástavba bytových a rodinných domov vystavaných na prelome 19-20.storočia, z ktorej veľká časť bola na konci socialistickej éry v zlom fyzickom stave. Časť z domov v tejto lokalite, ktoré pôvodne patrili do majetku mesta, bola vrátená v reštitúcii pôvodným majiteľom.


Veľká časť domov patrila do majetku mesta a bolo ich možné rekonštruovať až po premiestnení tamojších, väčšinou rómskych obyvateľov. Týmto boli ako náhrada za byty najnižších kategórií v uvedenej lokalite ponúknuté byty I. kategórie na Sídlisku Máj, čo väčšina z nich aj využila. Len v minime prípadov si bývanie v tejto oblasti rómske rodiny ponechali. Nový majitelia domy postupne rekonštruujú (intenzita revitalizácie sa zvyšuje smerom k centru mesta) a to predovšetkým na sídla firiem. Táto oblasť v blízkosti mestského centra má všetky predpoklady na rozvinutie procesu gentrifikácie - revitalizácie nehnuteľností a súčasne výmeny obyvateľstva s nižším sociálno-ekonomickým statusom za obyvateľstvo so sociálno-ekonomickým statusom vyšším.


Táto zmena v bývaní uľahčila a zviditeľnila narúšanie tradičných, pevnejších rómskych rodinných väzieb. Mnohí Rómovia vlastným pričinením o bývanie prišli a ochota i možnosti poskytnúť prístrešie ich „príbuznými" sa zmenšila. To sa odzrkadlilo na náraste počtu Rómov medzi bezdomovcami. Takto sa oblasti sústredenia Rómov stali najväčšími zdrojovými oblasťami miestnych bezdomovcov. Ide (išlo) predovšetkým o oblasť okolo Palackého námestia a oblasť sídliska Máj. Toto sídlisko sa stalo dominantnou zdrojnicou bezdomovcov a má aj najnižšie postavenie v rebríčku českobudějovických sídlisk podľa prestíže bývania.


Zhrnutie. Aký je vzájomný prienik a doplnenie týchto analýz z obidvoch skúmaných miest v širšom kontexte sociálno-priestorovej situácie v nich?


Sociálno-priestorová situácia v B. Bystrici je odrazom výraznejších diferenciačných pohybov, ktoré v oblasti socioekonomického postavenia obyvateľstva v transformačnom období na Slovensku v porovnaní s Českou republikou prebehli. Sociálne otrasy (ktoré sa najsignifikantnejšie odrazili v miere nezamestnanosti) tu boli podstatne významnejšie ako v Č. Budějoviciach. Na druhej strane sa môžeme len dohadovať, že aj absolútne i relatívne vzostupy v politicko-ekonomickom rebríčku boli v B. Bystrici výraznejšie ako v Č. Budějoviciach. V prípade najvýraznejších vzostupov však už možno diskutovať o ich politickom, či legálnom pozadí.


Zostupy v spoločensko-ekonomickom rebríčku sa na obraze a v priestore mesta B. Bystrica prejavili len v obmedzenej miere. Zaregistrovali sme síce vznik niekoľkých bodov, ktoré by sme mohli označiť ako predstupeň k ghettu. Jedná sa však o výrazne bodovo lokalizované objekty (ako sú objekty pre neplatičov, rómske kolónie) a navyše vo viacerých prípadoch obklopené zástavbou, ktorá nevykazuje výraznejšie prejavy degradácie.


To, že sa predpokladané významnejšie negatívne zmeny v sociálnom postavení obyvateľov B. Bystrice v transformačnom období výraznejšie neprejavili v obraze a priestore mesta pripisujeme predovšetkým regulovanému nájomnému. Táto regulácia umožnila, že problémy s finančným zabezpečením (resp. stratou) bývania sa nedotkli väčšej skupiny obyvateľstva. O bývanie prišli predovšetkým občania, ktorí neboli schopní riešiť náročnú životnú situáciu (pozri poznámku pod čiarou č. 8) a tí, ktorí prišli o bývanie po rušení ubytovní a internátov. To sa týkalo najmä rómskych rodín a jednotlivcov odlúčene žijúcich od rodiny.


Väčšinu bezdomovcov sa podarilo „umiestniť" v sociálnych strediskách, deložovaní neplatiči nájomného sú sústreďovaní v určených objektoch. V uliciach viditeľné bezdomovectvo je minimalizované, sporadické žobranie na frekventovaných miestach je skôr zárobková činnosť špekulantov, ako východisko z núdze skutočnej chudoby. Prespávanie „na divoko" v núdzových podmienkach je väčšinou efemérne resp. sezónne, výnimku najmä v zimnom období predstavuje nedokončená budova sedačkovej lanovky v lesoparku Urpín. Čo sa týka prognózy vývoja počtu bezdomovcov očakáva sa ich nárast a to v súvislosti s obmedzením maximálnej výšky sociálnych dávok a zvyšovaním životných nákladov. Rizikovou sa stáva najmä veková skupina okolo 50 rokov, ktorá má po strate zamestnania veľmi malú šancu znova sa pracovne uplatniť.


V Č. Budějoviciach bol vývoj v transformačnom období priaznivejší bez významnejšieho prepúšťania vo väčších podnikoch a potreby výraznejšej reštrukturalizácie u najväčších zamestnávateľov. To sa odrazilo aj v sociálnej oblasti, kedy sociálne otrasy boli predovšetkým obmedzené na problémových jedincov. Špecifickou a najpríznačnejšou bola situácia Rómov, u ktorých narúšanie tradičných väzieb, strata možnosti lacnejšieho ubytovania a s tým súvisiace sťahovanie (resp. strata domova) viedli k najvýznamnejšiemu procesu zmeny v sociálno-priestorovej štruktúre, ktorú sme v Č. Budějoviciach v transformačnom období zaznamenali.


Zvýšené množstvo bezdomovcov, ktoré prejde azylovými zariadeniami v Č. Budějoviciach je spôsobené špecifikom v B. Bystrici sa málo vyskytujúcim, ktorým sú tranzitní bezdomovci. Zvýšený počet bezdomovcov, nespôsoboval v meste závažnejšie problémy, aj keď napríklad sústreďovanie bezprizorných ľudí v okolí nákupných centier je v Č. Budějoviciach významnejšie, ako je tomu v B. Bystrici. V ďalších rokoch výraznejší nárast počtu bezdomovcov v Č. Budějoviciach neočakávame. Isté zvýšenie môže priniesť deregulácia nájomného, otázny je aj vývoji v ťažko predvídateľnej kategórii tranzitných bezdomovcov.


Záver: Situácia prvotne v sociálnej oblasti, druhotne v oblasti bezdomovectva v skúmaných mestách nesie niektoré podobné a viaceré špecifické znaky. Rámcovo podobnou bola východisková sociálna situácia - dedičstvo socialistického éry, s ktorou mestá vstupovali do transformačného obdobia. Máme na mysli situáciu, kedy rozhodujúca časť mestskej populácie bola v podobnej, „nivelizovanej" sociálnej situácii, kedy sociálna diferenciácia a sociálna polarizácia zostávali na nízkej úrovni. Na druhej strane podiel obyvateľstva z najnižších sociálnych vrstiev bol v B. Bystrici väčší ako v Č. Budějoviciach (zistenie z výskumu k dizertačnej práci). Najviditeľnejším príkladom uvedeného konštatovania je existencia špecifického rómskeho bývania v kolóniách v B. Bystrici, ktoré v Č. Budějoviciach v takejto podobe nie je.


Rámcovo podobné znaky nachádzame aj v oblasti populačného vývoja obyvateľstva v socialistickom období, kedy sa do obidvoch skúmaných miest prisťahovali väčšie množstvo ľudí v produktívnom veku z vidieka a menších miest. To našlo odraz v rozsiahlejšej výstavbe anonymných panelových sídlisk, kde sa sústreďovalo heterogénne obyvateľstvo aj v kultúrnej a rodinnej oblasti. Výsledkom toho boli slabé susedské a komunitné väzby najmä na novších sídliskách, ako aj vhodné podmienky pre vznik sociálno-patologických javov vrátane následného bezdomovectva. Rozsah procesu sťahovania do skúmaných miest, jeho dynamika a vplyv na charakteristiky populácií boli však v B. Bystrici významne väčšie ako v Č. Budějoviciach.


Modifikovanou bola populačná štruktúra (českobudějovická populácie je demograficky staršia) i národnostná štruktúra (nás zaujíma predovšetkým nižší podiel rómskej zložky obyvateľstva v Č. Budějoviciach).


Zreteľne odlišný vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti v skúmaných mestách nastal po roku 1990. Vývoj v Č. Budějoviciach sa niesol v pokojnom duchu bez významnejších sociálnych otrasov, spôsobených transformačnými procesmi. V B. Bystrici dochádzalo počas celého obdobia k sociálnym otrasom spojeným s prepúšťaním z viacerých podnikov, ktoré sa v prvom rade dotklo „problémových jedincov". Rovnako celková ekonomická situácia v Slovenskej republike a dopady transformácie boli výraznejšie ako v Č. Budějoviciach.


Výsledkom načrtnutých, modifikovaných podmienok v oblasti sociálnej situácie v skúmaných mestách bolo, že aj bezdomovectvo v 90-tych rokoch 20. storočia nadobudlo špecifický charakter. V obidvoch mestách bezdomovcov môžeme rozdeliť do troch skupín, pričom základný rozdiel medzi mestami spočíva v podiele, ktorý jednotlivé skupiny na celkovom jave bezdomovectva majú:


1. „Typickí bezdomovci" - sociálne najslabší obyvatelia, ktorí nevedia riešiť svoju krízovú situáciu - typickí asociáli, rozvedení, závislí, „zbankrotovaní", chovanci z detských domovov a prepustenci z výkonu trestu - títo často pochádzali z rómskeho prostredia . Išlo väčšinou o ľudí z materského mesta a bližšieho okolia.


2. „Tranzitní bezdomovci" - utečenci, azylanti, migrujúci bezdomovci. Sú to prechodní bezdomovci, časť z nich sa však stane bezdomovcami typickými, či bezdomovcami z povolania.


3. „Bezdomovci z povolania" - môžu pochádzať aj z prvých dvoch skupín, nedá sa určiť presná hranica medzi nimi - ide o ľudí so špecifickými povahovými črtami („voľnomyšlienkári"), ktorým vyhovuje život mimo spoločenského rámca, zväzujúcich spoločenských konvencií a „reálnych" hodnôt.


Poradie jednotlivých skupín bezdomovcov podľa ich predpokladaného zastúpenie v skúmaných mestách, má nasledovnú podobu:


B. Bystrica

Č. Budějovice

„Typickí bezdomovci"

cca 70%

cca 50%

„Bezdomovci z povolania" bezdomovci" z povolania" povolania

do 25%

cca 30%

„Tranzitní bezdomovci"

do 5%

cca 20%



Takéto rozdelenie v syntetickej podobe odráža odlišnosti v charaktere bezdomovectva v B. Bystrici a v Č. Budějoviciach tak, ako boli bližšie špecifikované v analytickej časti štúdie.




Literatúra a podklady:


Analýza stavu rómskych rodín vo vybraných lokalitách mesta Banská Bystrica (1996). Interný materiál. Mestský úrad Banská Bystrica.

Podklady štatistického charakteru poskytnuté knahliadnutiu a expertné odhady - Azylový dům Sv. Pavla, Azylový dům na půl cesty, Azylový dům pro ženy - České Budějovice; Nocľaháreň Večierka, Sociálne stredisko Nádej-Šanca, Sociálno-charitatívne centrum Prístav - Banská Bystrica.

Sčítanie ľudí, domov a bytov 1991. Dáta za urbanistické obvody miest B. Bystrica a Č. Budějovice velektronickej forme. Praha. Federální statistický úřad.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Predbežné údaje za B. Bystricu a Č. Budějovice velektronickej forme.. Krajské správy štatistického úradu. B. Bystrica, Č. Budějovice.

Výroční zpráva Diecézní charity vČeských Budějoviccích za rok 2001 (2002). Diecézní charita České Budějovice.



Ako príklady najvýznamnejších tendencií a kultúrno-ekonomických faktorov uvedieme sociálno-ekonomickú polarizáciu, ktorá je dôsledkom príjmovej diferenciácie a rozsiahle pôsobenie globalizačných vplyvov.


Jedná sa o bezdomovcov, ktorí niekedy navštívili (prenocovali) v sociálnom stredisku. Jedná sa o 65 - 80% celkového počtu bezdomovcov v meste - odhad za skúmané mestá .


V prípade tejto štúdie sa jedná sa o čiastkovú problematiku spracovávanú v rámci autorovej dizertačnej práce, ktorá sa zaoberá komparáciou zmien vnútorných priestorových štruktúr B. Bystrice a Č. Budějovíc v transformačnom období. S tým súvisí aj výber porovnávaných miest, centier vyšších územných celkov (krajov) s populačnou veľkosťou do 100 000 obyvateľov (B. Bystrica 1991 - 85 030, 2001 - 83 056, Č. Budějovice 1991 - 97 243, 2001 - 96 742).


Tento systém sa skladá z troch stupňov. Ponúka ubytovanie a sociálnu pomoc v troch zariadeniach líšiacich sa úrovňou ubytovania a stupňom socializácie klientov - bezdomovcov. Prostredníctvom využitia vnútornej motivácie klienta po lepšom prostredí bývania je snahou vykonávateľov sociálnej práce (územné strediská Červeného kríža) previesť klientov jednotlivými stupňami resocializačného systému a pripraviť ich na začlenenie do spoločnosti.


U 7% (resp. 15%) klientov bol údaj o mieste trvalého bydlisku spätne nezistiteľný. Počet bezdomovcov evidovaných v sociálnych strediskách, u ktorých bolo možné získať údaj o trvalom bydlisku predstavovalo približne 70% odhadovaného celkového stavu komunity bezdomovcov v BB (cca 150 osôb). Uvedené percento považujeme za dostatočné pre vytvorenie obrazu o priestorovom rozložení oblastí, z ktorých bezdomovci pochádzajú.


Za územie mesta B. Bystrica sme považovali jeho územný stav z roku 1990 t.j. pred odčlenením 5 obcí (Vlkanová, Kynceľová, Nemce, Hronsek, Malachov), kvôli ich priamym väzbám k mestu.


Ide o: a) štvrte rodinných domov s vyšším statusom obyvateľstva, b) okrajové pričlenené pôvodne vidiecke obce, c) špecifické rezidenčno - obslužné oblasti a d) priemyselné areály.


Tu je potrebné zdôrazniť, že bezdomovectvo je len v minime prípadov zapríčinené zlými sociálno - ekonomickými podmienkami samotnými. Príčiny bezdomovectva je potrebné hľadať v súbore faktorov, ktorých súhra zapríčinila nezvládnutie náročnej životnej situácie spojenej napr. aj so zhoršením sociálno-ekonomických podmienok (napr. strata zamestnania). Do tohto súboru faktorov zaraďujeme problémy osobné, rodinné, fyzické (zdravotné), psychické, výchovné, finančné (existenčné), sociálne (problém spolužitia) a problémy so závislosťou na alkohole, omamných látkach či patologickom hráčstve.


Je potrebné si uvedomiť časový posun medzi procesmi prebiehajúcimi napríklad v centre mesta (ako je napr. vytláčanie rezidenčnej funkcie komerčnými funkciami) a tým, kedy sa tieto procesy prejavia v zmene podielu bezdomovcov, ktorí mali trvalé bydlisko v centre mesta. S progresívnou zmenou sociálnej štruktúry príslušnej štvrte (niektoré staršie štvrte v blízkosti centra získavajú na prestížnom postavení) bude podiel bezdomovectva primárne spôsobeného sociálno-ekonomickými faktormi klesať pod úroveň, ktorá zodpovedá podielu štvrte na bytovom fonde mesta.


Zvýšené ohrozenie rómskych obyvateľov bezdomovectvom vyplýva z ich postavenia v spoločnosti, z výrazne zvýšenej možnosti stať sa nezamestnaným a ocitnúť sa v sociálno-ekonomickej núdzi. Navyše Rómovia často prichádzajú o miesta svojho pôvodného ubytovania z ekonomických dôvodov (neplatenie nájomného), či z dôvodu rušenia ubytovní. Na základe doterajších zistení je podiel bezdomovcov rómskeho pôvodu na klientele sociálnych zariadení pre bezdomovcov v Banskej Bystrici približne 1/3.


Analýza odráža stav v polovici 90-tych rokov. V súčasnosti (druhý polrok 2002), je stav taký, že významne ubudlo rómskych rodín z historického jadra.


Pod pojem tranzitní bezdomovci zahŕňame takých jedincov, ktorí dočasne, často len na jednu noc vyhľadali sociálne stredisko pre bezdomovcov. Jedná sa často o utečencov či azylantov alebo o bezdomovcov, ktorí sa pri svojej púti „náhodne" ocitli v meste. Tranzitní bezdomovci sú pre indikáciu sociálnej situácie v meste prakticky nepoužiteľní. Tranzitní bezdomovci sa vyskytujú predovšetkým medzi mužmi a tvoria viac ako 1/3 klientov azylového domu pre mužov v Č. Budějoviciach.


Čím väčšie mesto, tým ponúka viac príležitostí pre prežitie pre bezdomovca, obvykle vrátane zvýšeného počtu sociálnych stredísk pre nich. Naopak v menších mestách resp. na dedinách sa privandrovaní bezdomovci dostávajú okamžite do centra pozornosti a možnosť nocľahu v ubytovni či azylovom dome zvyčajne klesá.


Medzi takýchto nepočítame niekoľko jedincov pochádzajúcich z Českej republiky resp. Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko (do B. Bystrice) pred viacerými rokmi a pracovali tu.


Tento rozdiel má prirodzene korene aj v odlišnom celkovom zastúpení Rómov v rámci obyvateľstva skúmaných miest (rok 1991 B. Bystrica - 641 Rómov (podiel 0,75%), Č. Budějovice - 489 Rómov, podiel - 0,47%).


Na druhej strane v B. Bystrici nie sú podmienky pre umiestnenie detí do 15 rokov v azylových zariadeniach, zatiaľ čo v Č. Budějoviciach pracuje azylový dom pre matky s deťmi.


Ale to najmä vďaka vysokému podielu tranzitných bezdomovcov.



Doprovodné obrázky




Tomáš Chorvát


Poslední změna: 2. březen 2018 11:26 
Sdílet na:  
Vydavatel

Fakulta humanitních studií Univerzity Karlovy


Kontakty

Časopis "Lidé města"

Fakulta humanitních studií Univerzity Karlovy

U Kříže 8

158 00 Praha – Jinonice

e-mail:



Jak k nám