Daniel Luther

Článek v PDF ke stažení

Kalligram, Bratislava 2013, 299 s.

Slovenské vydavateľstvo Kalligram začalo minulý rok vydávať vedeckú edíciu Dejiny mesta Bratislavy, do ktorej pripravujú svoje knihy historicky orientovaní autori rôznych spoločenskovedných disciplín. Zámerom je novým pohľadom sprístupniť doposiaľ nepoznané alebo málo známe dejinné etapy mesta. Novátorský prístup potvrdzuje v poradí druhá publikácia literárneho vedca a historika Jozefa Tancera, ktorý sa zaoberá nemeckojazyčnou literatúrou a kultúrou bývalého Uhorska. Všíma si „obrazy mesta“ vytvárané cestopiscami (pohľady zvonku) a turistickými sprievodcami (bedekre miestnych autorov) od 18. do polovice 20. storočia, ale nechýbajú ani refelexie súčasnosti. Tieto obrazy považuje za typ mentálnych reprezentácií, ktoré nevypovedajú ani tak o meste samotnom, ako skôr o tom, ako sa mesto javilo obyvateľom a návštevníkom. Autor k nim pristupuje zo semiologického hľadiska ako k textom, ktoré obsahujú iba znaky vecí či javov, ktorých významy sa s odstupom času strácajú, sú neoveriteľné v realite a len čiastočne overiteľné v múzeách či archívnych záznamoch. Ako píše, význam jednej reprezentácie sa otvára prostredníctvom ďalších reprezentácií, takže mesto samotné sa stráca v záľahe znakov, zostáva neviditeľné. Takýto na prvý pohľad agnostický prístup však vysvetľuje: „neznamená, že sa o samotnom meste nedozvieme vôbec nič. Rôznymi okľukami sa k nemu vraciame. Texty o meste sú často súčasťou miest, o ktorých píšu. Aj ich prostredníctvom, ako uvidíme, mesto ,komunikuje‘ svoje posolstvá a my ho vnímame ako priestor plný významov.“ Je to teda analytický postup, ktorý autorovi umožňuje hľadať reál­nosť obrazov mesta.

Keďže ide o literárne texty, tak môžeme predpokladať, že podliehali dobovému spôsobu vnímania sveta, meniacim sa literárnym štýlom, politickým pomerom, osobnostným charakteristikám autorov a ďalším okolnostiam. Takéto literárne a kultúrnohistorické kontexty autor analyzuje v štyroch časových úsekoch, nazvaných éry: osvietenstva, malebnosti a bedekrov, ktoré delí do dvoch úsekov (1848–18 a 1918–45). V textoch z obdobia monarchie sa okrem iného zaoberá otázkami zmiešanej etnicity, častej etnickej nevyhranenosti, viacjazyčnosti, povahovými črtami či zvyklosťami Prešporákov. V medzivojnovej Bratislave sa toto relatívne homogénne mestské spoločenstvo rozčlenilo na etnickom princípe a utváralo si vlastné obrazy či interpretácie mesta, ktoré označuje ako príbehy: československý, maďarský, nemecký, slovenský a prešpurácky, ktorý nostalgicky konzervoval mýtus tolerantného mesta pred rokom 1918.

Z historickoetnologického hľadiska sú zaujímavé pasáže, kde sprístupňuje mnohé doposiaľ neznáme publikované texty. Plasticky vykresľujú rôzne stereotypy, ktoré sa spájali s krajinou, mestom a obyvateľmi. Zaujímavým príkladom je obraz Uhorska ako neznámej, tajomnej, nebezpečnej a zaostalej krajiny, ktorý, ako dokumentuje autor, sa utvoril už v čase tureckej expenzie a stavovských povstaní v 17. storočí a tento heterostereotyp vytvorený v západnej Európe sa v rôznych obmenách objavuje prakticky do 20. storočia. Niekedy je však ťažké rozlišovať medzi stereotypnou predstavou, výstižným postrehom a realistickou správou, čo si všimneme v časti Prešporsko-Bratislavská topológia. Autor v nej analyzuje obrazy mesta, ktoré modelovo vyčlenil z bohatého pramenného fondu: mesto na hranici, panoráma a architektúra, obyvateľ mesta, predmestie Viedne, mesto pôžitku.

V záverečnej kapitole Obraz mesta ako miesto pamäti Tancer objasňuje spojitosť týchto pojmov a sumarizuje teoretické východiská. Konštatuje rozdiel medzi stereotypom a obrazom už len pružnosťou a šírkou významov, ktoré sprostredkúvajú. Zodpovedá si aj otázku, čo reálne sa dozvedáme z „fikcionálnych reprezentácií“, za ktoré považuje rôzne narácie a komunikačné priestory: „nepredstavujú len literárny obraz mesta, ale konkrétne rámce každodenného urbánneho života, bez ktorých nie sme schopní pochopiť jeho kultúrne, sociálne, hospodárske či politické dejiny“. Na záver sa tak dozvedáme, že Tancer vlastne nespochybňuje hodnotu starých textov, len ich filtruje a hľadá ich validitu. Ukazuje, že literárnovedný prístup môže byť užitočný aj pre etnologické štúdium města. Publikácia má multidisciplinárny charakter, autor čerpal aj z poznatkov etnológov (a iných spoločenskovedných disciplín), ktorí sa históriou mesta zaoberajú.

Daniel Luther